Referencie

Asi ako každý rybár, sníval som o rybačke na nórskych fjordoch o ktorých som veľa počul i čítal. Sen sa mi splnil v päťdesiatke, keď som dostal zájazd do Nórska od celej rodiny, ako darček. A Nórsko bolo realitou. V živote som bol málokedy taký šťastný a hoci som už zažil veľa pekných rybačiek, fjordy mi učarovali nielen rybami, ale aj krásou. Jednoduchý rybársky kemp s chatkami v ktorých je všetko potrebné, lodenica s motorovými člnmi a more plné rýb. Čo viac si môže rybár priať, keď je k tomu ešte aj pekné počasie. Každý si tu príde na svoje. Fotoaparát, či kamera, sú tu neustále v prevádzke, lebo je ozaj čo obdivovať. Väčšina rybárov si tu chytí tú svoju ,,naj" rybku a kto raz zacíti na udici tresku tmavú okolo 90-100cm, nikdy neprestane túžiť po tejto rybačke.Stretávajú sa tu úplne cudzí ľudia a vytvárajú sa partie, ktoré opakovane každý rok cestujú tisíce kilometrov, len aby si mohli znovu zmerať sily s tajomným fjordom, ktorý skrýva mnohé prekvapenia. Pre mňa, je Nórsko ako droga a po návrate domov, sa už znovu teším na ďalšiu výpravu. A preto, ak snívate podobný sen, splňte si ho, určite neoľutujete.

Tibor Zádor
Jeden český prispievateľ do diskusie o morskom rybolove napísal "ČAS STRÁVENÝ V NÓRSKU SA NEDÁ POČÍTAŤ DO NORMÁLNEHO ŽIVOTA". Ja sa s tým stotožňujem, lebo minulý rok, keď som navštívil Nórsko - Snillfjord, tak som stratil pojem o čase. Pred očami sa mi odvíjal film s nádhernou prírodou doplnený skvelými zážitkami pri rybolove. No na prvý raz to neboli 20 kg ryby, ale zažiť napríklad rybačku v krdľoch makriel, to sa popísať nedá, to sa musí zažiť. Keď som sa doma prebudil do reality a hodnotili sme to s mojim priateľom (boli sme spolu na jednom člne), tak padol sľub. Do konca života každý rok v Nórsku a budeme sa snažiť aby to bolo dvakrát. Verím, že budeme minimálne tak spokojní so službami ako v roku minulom. My sa s priateľom chystáme, že tento rok to tým treskám, makrelám, mieňom ukážeme. Odporúčam všetkým, prežite Nórsko aspoň raz a potom sa už nebudete môcť dočkať ďalšieho roku. Snilfjord to je nádherná dovolenka a nezabudnuteľný rybolov , je to dovolenka pre ľudí ktorí si vážia svoj život.

Ján Dreisig
Snehové vločky sa krútia vo víriacom vzduchu, ukladajúc vrstvu za vrstvou na parapetnú dosku. Sýkorka cupkajúc drobnými nôžkami rozhrabáva sneh a hľadá si skromné sústo. To všetko vidím, keď sa pozerám cez okno na spiacu zimnú krajinu pred sebou. Akási melanchólia, alebo smútok je v duši v posledný januárový deň. Končí sa nám prívlač, je čas bilancovať sezónu, aj uplynulý rok. Ešte pred tým núteným pôstom si prehrávam v duchu vlaňašie zážitky. Chcel by som sa s priaznivcami Petrovho cechu podeliť o jeden, ktorý bol čerešničkou na torte uplynulej sezóny. Môj príbeh sa začal asi pred rokom, keď sa partička nadšencov rozhodla stráviť rybársku dovolenku v ďalekom Nórsku. Podrobne sme si prezreli výber ponúk našich aj českých cestovných kancelárií. Vzhľadom na to, že sme preferovali prívlač a nie ,,adrenalínové chytačky“ na otvorenom oceáne s ťažkopádnym náčiním, voľba padla na cestovnú kanceláriu s pánom Kašubom. Lokalita Snillfjord v strednom Nórsku, zavážila zložením rybacej osádky, krytie fjordu od atlantických vetrov, vzdialenosť od domova a v neposlednom rade osemročnými skúsenosťami zo zájazdov. Ku cestovaniu, len v krátkosti. Po jednej noci vo vlaku a dvoch v autobuse sa naše trmácanie z opačného konca republiky konečne skončilo. Plavba loďou sa zdala byť nekonečným relaxom. Fjord nás privítal upršaným a hmlistým počasím. Prvý dojem však stál za to, lebo úchvatná prírodná scenéria si nás ihneď získala. Lesy, krištáľovo čistá voda a množstvo všade prítomných húb sa nevidí každý deň. S rybami to bolo spočiatku trošku horšie. Twistrami sme prechytávali pobrežné partie s mizivým úspechom. Slabou náplasťou nášho dvojdňového snaženia bola cca 70 cm treska obyčajná, zopár makriel a nejaký ten kopanec do gumy. Mokrí a premrznutí sme sa vracali späť na chatu, ktorá sa triasla od veterných smrští a lejakov. Proste hektolitre vody sa liali z oblohy. Bez sprievodcu a nevhodným oblečením to proste nejde. Trochu drsný august pre nás ,,suchozemské krysy“. Nasledujúci deň ráno sme sa prebudili do úplne iného sveta. Prázdny prístav bez jedinej lode nás presvedčil, že to už asi začalo. Vľúdne počasie nás vyprevadilo až ku lososej farme na ústí fjordu, kde sme zdolali prvé tresky tmavé a pre nás trochu exotické štítniky a červené ostrieže. Ryby neboli veľké, ale potešili svojou bojovnosťou. Zvyšné lode priniesli plné prepravky rýb a úspechy slávili aj naše dve rybárky, ktoré sa nedali zahanbiť v silnej konkurencii. Ďalšie dva dni sa ukázali byť ako kľúčové. Vietor natlačil do fjordu množstvo potravy a s ňou aj dravce. Len vánok a húfy makrel jemne čerili hladinu, ,,zebry“ v spolupráci s kŕdľami čajok rozsievali skazu medzi miliardovými húfmi sleďov. Ryby išli všade a každému. Na prvé spustenie pilkra sme ťahali plné strapce tresiek. Pokiaľ zostava preletela kŕdľom rýb bez záberu, boli sme odmenení zábermi od veľkých tresiek tmavých. Tu sme si naplno vybrali nováčikovskú daň. Najprv to nevydržal Milanov naviják. Šedé ,,torpéda“ nám dokázali spoľahlivo obtŕhať náväzce cez 0,70 mm. Bolo nám do plaču a zároveň sme sa s rešpektom sklonili pred silou prírody. 7 kg treska tmavá zdolaná kamarátom, po pol hodinovom súboji pri love makrel, olámala hroty trojháčika a ostala visieť na poslednom hrote. Ubolené dušičky sme si liečili lovom makrel na malý pilkrík. Krásna ryba, ktorá pri veľkosti jeden kilogram, stiahla špicu prútu pod hladinu a dokázala ísť proti brzde. Šok prišiel o pár minút, keď mi ryba ušla aj s celou zostavou a nechala mi na pamiatku iba obratlík. Rezignoval som a išiel som na chatku prezbrojiť. Ďalšie ráno sa podobalo tomu včerajšiemu. Ako cez kopirák. Prepravky sa rýchlo plnili úlovkami a aj vládcovia hlbín dali o sebe vedieť. ,,22O voltov“ mi udrelo do rúk, špica prútu sa stratila pod hladinou a riadkovač na multiplikátore nestíhal odvíjať šnúru. Neviditeľná sila, si vybrala niekoľko desiatok metrov šnúry. Musím sa priznať, že ma bolel chrbát po prvý krát od ryby. Po pol hodinovom preťahovaní, som začínal veriť, že to už pôjde. Začínal som mať navrch a získaval som prvé metre šnúry. Skoro som sa vyvalil do člnu, keď sa na hladine po prvý krát objavili dve veľké rybie telá. Pri gafovaní to bolo na infarkt, keď mi z komerčného gafu ostala v ruke iba rukoväť. Pilker so striebornými strimermi mi dal moju naj -rybu z tohto fjordu. Ešte zostáva dodať, že uvedené ryby-tresky tmavé merali 101 cm a 10,20 kg váhy a na muche tá menšia mala 6 kg. Eufórie nemali konca kraja a zrazu bol celý svet gombička. Veľmi som si cenil, že moje muchy dokázali oklamať aj ryby v nórskych fjordoch. V ten deň sa chytila aj najväčšia treska obyčajná 12 kg. Krásna ryba. Kolega Milan jej sekundoval 6 kg dorschom na oražový twister. Ďalšie dni sme si spestrili lovom na mäso na ťažko. Všade prítomné žraloky nepustili k nástrahe nikoho, len zopár menších tresiek. Mieňa sme sa nedočkali. Ťažko sme sa vyrovnávali s vetrom a silným driftom. Kým sme dosiahli dno, naša loď už bola dávno preč. Snáď nabudúce. Počasie držalo. Opaľovali sme sa pred chatou, zbierali sme huby a chystali sa na posledný lov. Tento posledný deň dal mne a Mirovi dve bez mála 6 kg tresky tmavé a 3 kg tresku polacka. Makrely nerátam. Úlovky dodávali sebavedomie a každý deň nové skúsenosti. Všade funguje niečo iné. Vlani som celý zájazd v južnom Nórsku v Mandale odchytal s twistrami. Ale nedostali sme sa cez 4 kg, aj keď som mal viac druhov. Azúrovo modré pyskúne a tucty exotických morských ihlíc, zlatohnedé polacky a škvrnité dorschy. Cesta späť prebiehala v pohode. Čas sme si krátili nákupom suvenírov, kochaním sa v prekrásnej prírode a relaxom na trajekte. Už teraz viažem po večeroch stieborné strimery imitujúce slede a teším sa na ďalšie súboje so šedými torpédami. Náčinie nie je dôvod meniť. 12 Lbs prút s multíkom od Fladenu a 60 g prívlačový prút, šnúra 0,22 mm sa ukázali byť dostačujúce. Problém bol iba s hrúbkou monofilu na koncový náväzec. 100 g pilker sa mi zdal pri silnom drifte ľahký, 40 g stieborný pilkrík dokázal spoľahlivo prekabátiť opatrné a plaché makrely. Na záver môjho príbehu, by som sa chcel poďakovať p. Kašubovi za v podstate bezproblémový priebeh celého zájazdu. Za to, že nám všemožne pomáhal, aj za nočnú ,,odťahovku“ vo chvíľach, keď nás zradil lodný motor. Ďalej správnym chlapom-šoférom firmy Minarovič za to, že nás živých a zdravých doviezli späť k našim rodinám z tej ďalekej cesty. Zdravím celú rybársku partiu a teším sa na to, kedy spolu opäť uvidíme soba, losa, funiace delfíny a sivé torpéda, ktoré nám nedajú spávať. Petrov Zdar !

Peter, Rasťo a Milan (Michalovce)